Svoju dcéru som nepokrstila. Riskla som to. Spoľahla som sa na dobrú výchovu a stabilné rodinné zázemie. Vyrástla z nej krásna a šikovná ženská. Ešte aj ilustrátorka a spolukrstiteľka môjho knižného debutu.
Pri ňom som si to už „nelajsla“. Lebo ktovie, čo ho tam vonku čaká. A či o nejakej stabilite môže byť vôbec reč. Trhová divočina. To skôr!
Knižku som krstila s pár príbuznými a známymi. Pár je v mojom prípade vyše deväťdesiat. Celkom dosť, a vďakabohu prišli. Aj pripravení, lebo polovica z nich už mala (vďaka predpredaju) knihu prečítanú. Tá druhá polovica rozchytala všetko, čo som na krst priniesla. Ostal mi len jeden výtlačok Apfelštrúdľa! Ďakujem!
Manžel a dcéra pokrstili kávou a cukrom. Hostia zapíjali šampanským a vínom. Zajedali sme apfelštrúdľom. Ja som rečnila ako Miroslav Donutil. Nie tak dobre, ale tak veľa.
Výborná akcia! Idem určite do druhého dielu.
Debut – „Nevážne vo vážnom svete, Apfelštrúdeľ “ vitaj na svete a nech sa ti darí!
Napíšte komentár